Príbeh o záchrane Veroniky Engelovej rodinou Jakubovou z Humenného.

Mária Jurušová mala v roku 1944 sedemnásť rokov, keď musela s rodičmi a súrodencami odísť z Humenného do dedinky Ptičie. Blížil sa front a boli evakuovaní. Akurát vychádzali z kostola, keď pred domom, v ktorom bývali, zastal voz. Prišla jej najstaršia sestra Margita a doviezla malé dievčatko, ktoré sa volalo Veronika.Veronika mala v tom čase šesť rokov a jej oboch rodičov deportovali do koncentračného tábora. Ona sa vtedy hrala u susedov s deťmi, a tak sa vyhla deportácii. Služobná Mariška ju doviedla z Michaloviec do Hrušova k známym jej rodičov, veľkostatkárom Garajovcom.

Avšak Veroniku v Hrušove ľudia poznali, keďže sa rodiny často navštevovali. A tak ju Mariška, ktorá u Garajov slúžila, zobrala k svojím rodičom Jakubovcom.
Veronika sa takto zachránila, ale jej rodičia sa nevrátili. Po vojne odišla bývať k rodine a Jakubovci nikdy nezabudli na dievčatko, ktoré sa stalo na istý čas ich ďalšou dcérkou. Mária Jurušová ju dodnes spomína ako svoju malú sestričku.
Komentáre sú uzavreté.