Kategória

Encyklopédia spravodlivých

Kategória

Príbeh záchrany dvoch sestier v evanjelickom sirotinci v Modre a viacerých rodinách.

Zuzana a Kity boli sestry. Staršia Zuzana narodená v roku 1935, mladšia Kity v roku1937. V Kežmarku sa im žilo výborne, otec bol advokát, mali dom, pestúnku, slúžku, auto, psa. V roku 1939 otec rodinu opustil a odišiel do Palestíny, rodina už za ním nestihla vycestovať, lebo začala vojna.

Zuzana Cohen, zachránená

Matka s rodičmi a dcérami išli do Bratislavy, bývali v hoteli, len jeden večer bola razia a starých rodičov odviedli.

Dievčatá našli neskôr útočisko v evanjelickom sirotinci v Modre a u Gavorovcov v Trnave, Rátoňovcov v Brezovej pod Bradlom a v ďalších rodinách. O svojej ceste rozpráva Zuzana Arie Cohen.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany rodiny Hartmanovcov v rodine Alžbety a Pavla Čuvalovcov.

Pani Lívia Peterová (nar. 1929) prežila pokojné detstvo na dedine v rodine Dezidera a Kornélie Hartmanovcov v Oľšove. Rodina hospodárila, Lívia chodila do školy, mala dobré kamarátky.

Do piatej triedy chodila v Prešove. Bývala u strýka. A potom ju rodičia zobrali domov,pretože začali deportácie a čo ak by ich zobrali, a ona by zostala sama, alebo ak by zobrali ju?

Na fotke je zachránená Lívia Peterová.

Keď sa blížil front, rodina sa musela odsťahovať na západ, a tak išli do pracovného tábora v Zemianskej Kerte /Zemianske Sady/. Jedného dňa, keď pracovný tábor obsadili nemeckí vojaci, našla pani Peterová s rodičmi útočisko vo viniciach.

Raz v noci však boli nútení zaklopať na dvere Čuvalovcov, kde našli bezpečný úkryt. Čuvalovci mali štyri deti a žili na samote.

Príbeh z obdobia vojny rozprávajú pani Lívia Peterová, Ľubomír Psota a Božena Lupová /na fotke/.

Príbeh bol vysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany rodiny Spitzovej z Dolného Kubína.

Spitzovci mali tri deti. Pán Spitz pôsobil v Dolnom Kubíne v Židovskej náboženskej obci, bol platený z toho, čo dali ľudia. S príchodom protižidovských zákonov, keď boli Židom odobraté práva aj majetok, ľudia nemali z čoho svojho kantora platiť, a tak sa naučil vtedy 12-ročný Tibor chytať pstruhy.

Vďaka dobrým ľuďom sa vyhli deportácií a neskôr sa mohli ukrývať v lese pána, ktorý sa volal Ťapeš- Kutlík.

Príbeh o záchrane svojej rodiny rozpráva Tibor Spitz. 
Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o statočnosti Pavla a Zuzany Havlíkovcov.

Málokto mal pred vyše sedemdesiatimi rokmi na povale „Feuermauer“, teda múr proti požiaru. Murár Pavol Havlík si taký postavil. A nie jeden, rovno dva múry to boli, medzi ktorými bo priestor, kde sa kadečo dalo ukryť. Zemiaky, aby sa nemuseli odovzdať, či obilie. A ľudia.

Na fotke sú Pavol a Zuzana Havlíkovci.

Keď ho oslovil na ulici Herbert Šuster s prosbou o pomoc, neváhal a dovolil mladým manželom Herbertovi a Lenke a jej mame Berte prespať. Z jednej noci sa stalo sedem mesiacov. Prečkali ich ukrytí v bezpečí na povale a Pavol Havlík dúfal, že ho nik neudá. Mal so svojou manželkou Zuzanou štyri deti.

Príbeh o statočných Havlíkovcoch rozpráva ich vnučka Božena Juríčková a o záchrane svojich rodičov a starej mamy hovoria Milan Šuster a Ľubica Adamcová /na fotke/.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o záchrane Aranky Bielikovej, jej syna Igora a synovca Ivana v rodine Jamriškovcov v dedinke Žitná.

Peter a Igor Bielikovci /zachránený Igor v čiernej košeli/

Igor Bielik mal len sedem mesiacov, keď s ním musela jeho mama Aranka Bieliková utekať z Trenčína. Zobrala so sebou aj sestrinho syna Ivana.

Manžel odišiel k partizánom a Aranka do dediny Žitná. Tu ju nikto nepoznal a žila u pani Hrebíčkovej.

Nemeckí vojaci sa pýtali, ako je možné, že je iná ako tunajšie ženy. Vynašla sa a odpovedala, že jej mama bola Talianka. Odvtedy ju volali „krásna Talianka“.

Ale niekto ju udal a tak musela bežať s Ivanom do hôr a malého Igora nechala u Jamriškovcov.

Príbeh rozprávajú Igor Bielik, Peter Bielik, Zuzana Šabová, rod. Jamrišková a Ján Jamriška z rodiny záchrancov.

Na fotke je Aranka Bieliková a jej synovia Peter a Igor Bielikovci.

Foto: rodinný archív Bielikovcov a Dagmar Mozolová

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany rodiny Michala Kocúra zo Sečoviec v rodine Tomčíkovej v Mudrovciach.

Ján Tomčík sa narodil v roku 1934. Býval celý život v dedinke Mudrovce neďaleko Košíc.

O svojom detstve a zážitkoch z vojny rozprával s obrovským oduševnením. O tom, ako bol otec priekupník koní a malý roľník, ako doviezol jedného dňa domov cudziu rodinu so synom Miškom, ktorý bol len o rok od neho mladší, a tak mal kamaráta. Miško a jeho rodičia sa cez vojnu volali Kocúrovci, a hoci jeho otec vedel, že to je pán Furst, zverolekár, neprezradil, že ho spoznal.

Pán Tomčík rozprával, že raz išiel s Miškom do lesa odniesť partizánom jedlo, ako dostali od nich vianočný stromček a ako ich v lese našli nemeckí vojaci, ktorí zistili, že ten stromček bol odrezaný dávnejšie. Ešte aj vo vysokom veku sa budil zo sna celý spotený, keď sa mu o tom prisnilo. Hovoril, ako sa s Miškom chcel ešte raz stretnúť, ale nepodarilo sa mu ho nájsť.

Pán Tomčík rozprával s takým nadšením, akoby to všetko znova prežíval. Ale v nárečí. A tak príbeh vyrozprávala aj dcéra pána Tomčíka, evanjelická farárka Marcela Uhláriková.

Pán Tomčík /na fotke/ niekoľko mesiacov po nahrávaní jeho spomienok zomrel.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh rodiny Rapčanovej z Vŕškov neďaleko Utekáča, ktorá zachránila rodinu Lipschuetzovcov z Bratislavy.

Pani Maja Šteruská mala desať rokov, keď musela s mamičkou odísť z Bratislavy do Utekáča.
V lete za nimi prišiel aj otec. Po vypuknutí Slovenského národného povstania odišli do hôr. Útočisko našli v chudobnej rodine s dvoma malými deťmi. U Rapčanovcov na „Vŕškoch“.

Otec odišiel do povstania. Matka s dvoma deťmi žila s rodinou. Život bol ťažký, jedla bolo málo. A keď prišli do oblasti nemeckí vojaci, museli prenasledovaní utekať do inej usadlosti.
Našťastie sa nakoniec všetko dobre skončilo.

Svoje spomienky na záchranu rozpráva Maja Šteruská, jej vnučka Veronika a vnučka záchrancov Slavomíra Vývleková.

Na fotke sú záchrancovia Rapčanovci.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany rodiny Švarcovcov a Rosenbergovcov.

„V sene mali dieru vyťahanú a tam bývali,“ spomína Peter Žilka. Písal sa roku 1944, mal šesť rokov a žil s rodičmi asi 5 kilometrov na samote nad Dolnou Lehotou. V dome bolo plno detí, ktoré mali nielen Martin Žilka s manželkou Elenou, ale aj jeho brat so ženou a počas vojny sa k nim nasťahovala aj sestra s manželom a deťmi, pretože ich z ich domu vyhnali Nemci.

Žilkovci ukryli dve židovské rodiny – Švarcovcov a Rosenbergovcov z Banskej Bystrice. Boli u nich približne dva mesiace a keďže sa postupne približovali nemeckí vojaci, ktorí v lesoch hľadali partizánov, v lese vykopali bunker a tieto dve rodiny prežili zvyšok zimy až do jari tam.


Príbeh z druhej svetovej vojny rozpráva pamätník Peter Žilka /na fotke/.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany Janka Quittnera v rodine Vidovej v Predpolome.

Janko Quittner bol z Bošáce alebo Nového Mesta nad Váhom. Do Predpolomy chodil za svojou milou, ktorá sa volala Blanka. Keď ho začali hľadať a chceli deportovať, ukryl sa na povale u Vidovcov. Tam bol schovaný vo „falošnej“ podlahe.

Pani Mária Zboranová bola vtedy malé dieťa, ale pamätá si, že to bol pekný a dobrý človek. Jej rodičia pomáhali mnohým Židom na ceste z Moravy na Slovensko alebo naopak. Všetci našli prechodný domov na povale, kde boli ukrytí. Po vojne prišiel balík s pomarančmi. A po roku 1991 prišiel aj Janko Quittner. Vtedy sa s ním pani Mária stretla, žiaľ, jeho záchrancovia už nežili. Príbeh z obdobia druhej svetovej vojny rozpráva Mária Zboranová z Predpolomy.

Na fotke je Mária Zboranová s Dagmar Mozolovou.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany manželov Lánskych u Michnovcov vo Vyšnom Kubíne a Lackovcov na Starých Horách.

Ľibor Michna

Magdaléna Lánska a Dušan Lánsky sa volali Lansdorfovci. Dali sa pokrstiť v kostole v Ružomberku. A keď už ani krst nepomohol, prišiel pre nich Alexander Michna z Vyšného Kubína. Doviedol ich do bunkra v humne jeho rodinného domu. Priblížil sa front a nemeckí vojaci asi tri metre od toho bunkra v humne zaparkovali muničný voz, ktorý 24 hodín denne strážili. Tak im domáci Michnovci aj s tetou Žofiou Michnovou, ktorá sa o Magdalénu Lánsku starala odmalička, urobili hostinu a zatiaľ mohli manželia Dušan a Magdaléna nenápadne ujsť do hôr.


Až prišli na Staré Hory k rodine Lackovej. Najprv boli u nich doma, ale neskôr aj tam prišiel front a vtedy museli odísť do bunkra v lese.

Lánski neskôr pomohli doštudovať synovi Lackovcov a ich vzťahy pretrvali po celý život. Vlastné deti nemali, a tak ich doopatrovala manželka pána Lacka, pani Eva /na fotke/.

Príbeh o ľudskej statočnosti a odvahe rozprávajú Ľibor Michna z Vyšného Kubína a Eva Lacková z Ružomberka.

Na fotke sú Ľibor Michna a Eva Lacková a zachránení manželia Lánski.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.